15. kapitola

7. listopadu 2014 v 20:58 | Catie |  Unesená

Všetkým prajem pekný víkend. Užite si ho. Už si ani nepamätám, kedy som bola tak rada, že je piatok :).
Ostávajú mi ešte tak dve kapitoly. Neviem ako to tu mám dať, lebo mi príde, že to zbytočne naťahujem, tie zvyšné budú dlhšie, táto sa nedala natiahnuť.
Pokračovanie mám zhruba vymyslené, ale ešte nie je nič na papieri, tak to asi chvíľu potrvá ...
Viete už, že Loki bude aj v nových Avengers? Tento týždeň som to zistila a som taká rada :D Zdvihlo mi to riadne náladu :)

Ináč celkom by mi ju zdvihli aj vaše komentáre :D Veľká vďaka Kitikare, nebyť teba, už to sem asi nedávam - mávam slabé chvilky :P


15. kapitola

..........budete popravená.......... Zajtra............ o deviatej. Odtiaľ už som nič nevnímala, lebo mi nedochádzal význam tých slov. Čo? Ja?

"Vaša rodina, bude informovaná o vašej smrti oficiálnymi úradmi na druhý deň."
Dostanem zo seba iba priškrtené: "Aha."
"Už môžete odísť."

Na chodbe som sa cítila ako vo sne, nevnímala som nič okolo, akonáhle som sa ocitla zase sama, objala som si rukami kolená a hojdala sa dopredu a dozadu, dopredu a dozadu. Zajtra zomriem. Zomriem. Zabijú ma ako besné zviera. Nezanechám po sebe nič.
Rozplakala som sa ako malé decko a vôbec som sa tomu nesnažila brániť. Je úplne jedno, kto sa na mňa pozerá. Mne už to môže byť jedno.

Nie nemôže mi to byť jedno. Nespravím im tú radosť. Ani vlastne neviem, prečo by to malo niekomu robiť radosť, ale nepripustím to. Nebudem revať. Na čo by to bolo dobré? Utrela som si tvár do vankúša. Ešte chvíľu som prehĺtala slzy až som sa takmer upokojila.

Teraz by som si asi mala zrekapitulovať celý svoj život. Čo bude potom? Bude nejaký súd až zomriem? Bude vôbec niečo? Aký som bola vôbec človek? Mala by som sa prebrať svojím životom a ľutovať všetko, čo som v ňom spravila zle. Och, nie toto obdobie je už predsa za mnou. Nemyslím si, že spraviť si zoznam a odrecitovať ho v správnej chvíli, by mi bolo k niečomu dobré. Samé fakty a žiadne pocity, to predsa nie som ja. Teraz už nemôžem nič ovplyvniť. Svojich posledných rozhodnutí neľutujem a tie zlé predtým, by som už znovu nespravila.

Bude Lokiho mrzieť, čo sa stalo? Zmení ho to? Neverím, že by sa mohol zmeniť úplne, ale možno aspoň trochu k lepšiemu. Ak hej, nebolo to aspoň celé zbytočné. Mám ho rada a nechcem, aby bol zlým človekom. Má rád aj on mňa? Zúfalo túžim po tom, aby to tak bolo. Nemôžem to vedieť, možno som mu bola iba sympatická alebo ho to so mnou bavilo a preto bol ku mne taký, aký bol. Už sa to nedozviem.

Som hlúpa, hlúpa a naivná. Čím som zvláštna, prečo by ma mal milovať? Poznal veľa žien, nebola som ničím výnimočná. Je úplne, ale úplne iný, z môjho pohľadu v podstate nesmrteľný. Ha, tým som vlastne výnimočná. Smrteľných asi veľa nepoznal. O dôvod menej, aby prejavil záujem práve o mňa.
Ako som si mohla niekedy robiť nejaké nádeje? Som taká blbá. Som. Ale aj tak sa mi to páčilo. Zamilovala som sa a či je na tom on podobne alebo nie, nezmení sa to.

Keď sme sa rozchádzali, povedala som mu, že ak mi chce pomôcť, môže mi povedať, kam skryl Tesseract. Nepovedal mi to. Je pravda, že by mi to asi veľmi nepomohlo, ale nepovedal mi to. Až tak mu na mne nezáležalo. Želám si aby to teraz ľutoval? Že si ma nevybral? Neviem. Priala by som si, aby si ma vybral.

Veľmi dlho som si myslela, že na živote mi vlastne vôbec nezáleží, že je úplne jedno, kedy človek zomrie. Hlavne v posledných týždňoch som balansovala kdesi na hrane, akoby o nič nešlo som bez strachu riskovala život. Neurobila by som to teraz inak, ale s týmto novým vedomím, by som všetko prežívala úplne inak. Viac by som nad tým rozmýšľala. Myslela som si, že s niečím takým ako smrť by som sa vedela zmieriť, vedela to prijať. Vedela som, že nakoniec to príde, len som nečakala, že tak skoro. Čakala som to vôbec? Teraz keď viem, že moje minúty už sú zrátané, si uvedomím, ako veľmi nechcem zomrieť. Chcem žiť, chcem žiť, žiť, žiť!

.......................................................................................................................................................................

Hneď po rozhovore s Furym, šiel Thor rovno za Lokim. Musel mu o tom povedať. Nech sa to nedozvie iba nedopatrením a od niekoho cudzieho. Dúfal, že preňho potom neostane iba poslom zlých správ. Zvažoval, ako mu to povedať. Nikdy sa o ženách spolu navážno nebavili. A ešte k tomu za takýchto okolností. Zavinil si to v podstate Loki sám, ale určite nechcel a on mu proste chcel byť oporou. Sú predsa bratia. Ako začať?

"Takže až také beznádejné to so mnou nebude, keď si tu dnes už druhýkrát." Loki mal vždy rád prvé aj posledné slovo.
"Už žiadna pretvárka Loki. Pokiaľ nechceš stratiť niekoho, na kom ti záleží."
Pochybovačne na Thora pozrel. To sa chce o tomto rozprávať? Zbláznil sa? Alebo si nebodaj všimol jeho slabinu a chystá sa ju využiť proti nemu? Nie, toho by veľký čestný Thor nebol schopný. Na druhej strane, možno sa od neho niečo dozvie. Bál sa o ňu.
"Neviem, čo vy dvaja medzi sebou máte, ale nie je ti ľahostajná. Ako všetci ostatní", dodal.
"To si skutočne veľmi vnímavý." (I am impressed. J) "Čo vlastne chceš?"
"Chcem len, aby si poznal následky svojich činov."
Loki sa uchechtol. "Vypusť ten pátos a prejdi rovno k veci," zavrčal netrpezlivo.
"Zajtra bude popravená."
Loki vyskočil z lavice, na ktorej doteraz sedel, rýchlosťou blesku. "To ti nenapadol úbohejší spôsob, ako zistiť, kde som tesseract poslal?" vyštekol. " Spikol si sa s Furym?"
"Fury o ničom nevie," odvetil Thor úplne pokojne.
"Ó, veľký Thor, láskavosť sama! Prečo ju nezachrániš sám? Nebudeš s tým mať najmenší problém! Alebo si to nechceš rozhádzať s kamarátmi zo Zeme?!"
"Nebudem donekonečna hasiť tvoje problémy, Loki!" ani Thor už nezvládol zostať pokojný. "Buď konečne chlap a prijmi zodpovednosť za svoje činy! Dobre viem, že nie si taký bezmocný, ako vyzeráš a že si sa nechal chytiť dobrovoľne. Pokojne si svoje tajomstvo nechaj a príď sa zajtra pozrieť, ako umiera. To ti vybaviť môžem a aj to urobím."

Loki bol presvedčený, že Thor by Alice umrieť nenechal, na to bol príliš sentimentálny, ale... Žeby sa predsa znovu zahral na hrdinu? Z nejakého dôvodu sa mu tá myšlienka nepriečila natoľko, ako obvykle. Keď pre nič iné, Furyho vytreštené oko za to stálo. A ona samozrejme tiež. Rýchlo si veci premyslel a nový plán bol na svete.


Nikto mu nevezme to, čo chce. A nikto mu nebude diktovať, čo má robiť. Aj tak zo všetkého nakoniec vyjde ako víťaz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 9. listopadu 2014 v 16:04 | Reagovat

Děkuji za zmínění svého jména, tady jsem komentovala s chutí, protože zlepšení byla okamžitá a taktéž reakce na komentáře. Jinak kapitola vyvážená, dobře se četla, reakce hrdinky přiměřená a na Lokiho plán se těším. Jinak předpokládám, že čtenářek bude dost, jen neví, co napsat. A plánuju přidat link na svůj web, až tam budu něco přidávat, ale teď mám poněkud netvůrčí/nepřidávací období.

2 Catie Catie | Web | 9. listopadu 2014 v 19:09 | Reagovat

ďakujem, ďakujem :) a dúfam, že sa u teba čoskoro dostaví tvúrčí nálada :D

3 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 10:04 | Reagovat

Cherchez la femme! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama