14. kapitola

3. listopadu 2014 v 21:16 | Catie |  Unesená
Ahoj :) dnes ma nenapadá žiadny vznešený úvod. Ale našla som na youtube toto video a ak ste ho ešte nenašli, bude sa vám isto velice moc páčiť. Nice one :-)
https://www.youtube.com/watch?v=vnmqwvSiaUs
Po nekonečnej dobe, prišiel Fury, zistiť, či som niečo povedala. Ten druhý iba pokrútil hlavou. Ešte sa ho pýtal na akési čísla, z čoho som pobrala iba to, že zisťuje, koľko mi toho svinstva napichal.
Keď to počul, tak len pre oboch skonštatoval: "Nevie nič. Až to prestane pôsobiť, odneste ju preč."
No ďakujem ti ho tam pekne, nielenže videl, že to celé bolo zbytočné, ale nemal ani toľkého citu, aby mi dal tú žltú injekciu. Stojím si tu teda ozaj dobre.
Po nejakej chvíli som si všimla, že sa mi vracia cit do prstov, do rúk. Konečne. Už som sa začínala báť, že to tak bude nastálo.
Predpokladám, že mi dal na zotavenie istý maximálny čas, ktorý som práve dosiahla, lebo som si istá, že chodiť ešte nemôžem, ale aj napriek tomu ma odväzuje. Už mi síce ničím nevypočítateľne netrhalo, ale cielený pohyb by som asi ešte nedala. Ani s tým nerátal, vzal ma na ruky a niesol odtiaľ preč. Uvedomovala som si, že som bola poskladaná dajako divne, ale nedalo sa s tým nič spraviť.
Cestou sem som nevnímala ako ďaleko sme vlastne zašli. Keď sme boli na našom poschodí, zaregistrovala som dajako moc pohybu. Za mnou niekto stál, ale nevenovala som mu pozornosť, lebo desať metrov predo mnou bol Loki. Nie sám, samozrejme, ale asi s piatimi strážami. Viedli nás proti sebe. Usmiať som sa mohla. Je to neskutočné, aj po tom všetkom, keď ho vidím, musím sa smiať. Som tak rada, ... že ho vidím.
Vyzerá príšerne. Len, čo som si to pomyslela, uvedomila som si, že za to môže asi to, že ma takto videl.
Keď som sa ocitla sama prepadla som tomu, čomu som sa už bránila príliš dlho - sebaľútosti. Strach som nemala, len mi prišlo ľúto úplne všetkého, o čo som prišla.
...................................................................................................................................................................
Ten človek, ktorého Alice nevidela, bol Thor. Doteraz si nebol stopercentne istý, čo si má myslieť. Teraz už hej. A vedel, že jediný človek, ktorý by jej mohol pomôcť je práve Loki. Do tej chvíle si nebol istý, či bude chcieť, ale po tom, čo videl, nemal takmer žiadne pochybnosti. On sám cítil akúsi povinnosť pomôcť slečne v nesnázích a okrem toho aj chcel, aby si aspoň niektoré dôsledky svojich činov braček odskákal na vlastnej koži.
Rozhodol sa zájsť za Furym, zistiť, ako sa veci majú.
"Tak čo? Povedala vám niečo?"
"Nie, už nič nevie, určite jej nepovedal kam tú kocku ukryl."
"Čo bude teda ďalej?"
"Musíme to nájsť sami, už máme zostavený tím odborníkov na gama žiarenie, ale bude to trvať o niečo dlhšie", vysvetlil mu a keď videl, že stále na niečo čaká, dodal: "Čo sa jej týka, už sme s ňou skončili, viac už nám nemá, čo povedať."
"Čo to znamená?"
Fury sa začal ošívať, lebo o tomto sa bohu hromu nechcel zmieniť, pokiaľ by sa tomu dalo vyhnúť. Videl jeho reakciu dnes ráno. "Pracovať ju tu už nechať nemôžeme, to chápete. A nemôžeme ju ani nechať odísť, vie o nás príliš veľa. A hlavne, zradila nás. Je mi ľúto, Thor, ale okolnosti nás niekedy prinútia k zúfalým činom. A treba dodať, že s týmto riešením súhlasila, keď sem nastúpila, koniec koncov ako každý, kto tu pracuje. Zrada nemôže zostať nepotrestaná."
Na Thorovej tvári sa objavilo poznanie. "Kedy?"
"Zajtra ráno."
"Už o tom vie?"
"Ešte nie, práve som sa chystal ......" Thor ho mávnutím ruky umlčal a náhle odišiel.
S tým prežívaním to preháňa, pomyslel si Fury.
Práve som začala zaspávať, keď po mňa prišiel nejaký agent, že Fury sa so mnou potrebuje rozprávať. Bolesť už prešla, akoby ani nikdy nebola. Išla som za ním do riaditeľovho kanclu. Prečo tam? Môj doprovod zaklopal a vpustil ma dnu - samu. Fury stál niekde v tých miestach ako zvykne bývať okno.
"Posaďte sa."
Poslúchla som.
"Asi už viete prečo ste tu." Neviem, radšej som nad tým ani nerozmýšľala. Nasadila som prázdny výraz a dúfala som, že si to vysvetlí správne.

"Fajn ....., slečna Raymondová, tým, že ste vyzradili nášmu nepriateľovi interné informácie a ohrozili tak mnoho životov, ste porušili v podstate všetky zásady našej organizácie. Aký trest vám hrozí za zradu ste vedeli. Budete popravená zajtra o deviatej ráno, kedy vám budú prečítaný aj zoznam všetkých obvinení."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 3. listopadu 2014 v 23:40 | Reagovat

Teda trochu lepší, ale nějak mě to začalo motivovat k psaní toho mého laskavého a jen mírného týrání s hrdinkou, které by tohle Fury prostě neudělal. Nějaký příčetnější koment jindy, teď jsem moc utahná a napnutá a tak.

2 Catie Catie | Web | 4. listopadu 2014 v 6:45 | Reagovat

No jo, tiež mám teraz nervy na prasknutie. Som velice rada, že som ťa motivovala k dopisovaniu a moc sa na to teším :). Na Furyho som sa skrátka chcela pozrieť z trochu iného uhla, navíc je jediný u koho mám také možnosti. Nechaj sa prekvapiť, čo bude ďalej, síce si myslím, že už vieš, lebo až tak dobre to zabalené nie je :)

3 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 9:59 | Reagovat

Jen houšť a větší kapky! 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama