7. kapitola

10. října 2014 v 18:53 | Catie |  Unesená
Doriti, toto dlho nevydržím. Už som sa začala obdivovať, že som zvládla odísť. Keď už som to ale spravila, nepochybovala som, že čokoľvek iné by bola hrozná blbosť a nechápala som, ako som nad tým mohla ešte pred pár minútami uvažovať. Veď je to čiste technicky zlý človek - možno za to nemôže, ale každý by sa mohol vyhovoriť na rodinu a pokašľané detstvo. Rozhodol sa sám, má zlé ambície, zlé prostriedky, nepáči sa mi to.
A nezmením ho - to ma štve asi najviac, lebo mi je (keď si to všetko odmyslím) mierne povedané sympatický, no, priťahuje ma a je mi ho ľúto - čo je úplne najhoršie, lebo si za to môže sám a žiadny súcit si nezaslúži. Ale možno by sa mohol zmeniť ....?

Išla som robiť, čo mi povedal, ale veľmi som sa s tým neponáhľala. Spravila som si kávu, lebo ma bolela hlava ako koňa. Zistím, čo sa deje a potom uvidím. Len nespraviť hlúposť.
Sadla som si za stôl, nikto na mňa nedával pozor. Prišla som na poslednú chvíľu, lebo asi o minútu prišiel Loki. Bavil sa s Bartonom a niečo mu narýchlo vysvetľoval. Potom Barton odišiel a s ním asi päť ďalších.

"No? Ako to zatiaľ vyzerá?"
"Nie veľmi dobre, práve zisťujú kde sme. Do zajtra to budú určite vedieť. Máte šťastie, že toto miesto je totálna diera, kde ich zatiaľ nenapadlo hľadať."
"A ak to dozajtra zistia, za koľko tu budú?"
"Do pol dňa." Prečo je stále tak v pohode?

"Mohla by som vedieť, čo bude až sem prídu? Hlavne by ma zaujímalo, či tu ešte my budeme."
"Ó, my tu budeme." A začal sa tváriť prenáramne záhadne.
"Myslíte si, že s nimi môžete vyhrať? Pozrite sa koľko vás tu je, nemáte šancu."
"To si nemyslím."
"Máte teraz čas?"
"Tak deň a pol určite," povedal s úsmevom, o ktorom si mohol myslieť, že je šarmantný. Veruže aj bol, ale o to teraz predsa nejde.

"Keď už vám tak ochotne pomáham, nemohla by som za to aj niečo dostať? Myslím tým informácie."
Smial sa : "To už je fakt odvážne, Alice, pred pol hodinou by ste bola rada, že ste ešte vcelku."
Brala som to ako súhlas, takže som sa začala pýtať. "Povedzte mi o sebe viac." Trošku primrzol, ale iba trošičku.
"Prečo?"
"Prečo nie, máme čas", pokúsila som sa o ľahko konverzačný tón.
"A čo by ste chceli vedieť?"
"Napríklad mi povedzte niečo o bratovi. Prečo si s ním nevychádzate?" prestala som sa usmievať a snažila som sa tváriť, čo možno najneutrálnejšie a nerobiť pri tom psie oči.
"Príliš komplikované, nudilo by vás to."
"Tomu sám neveríte. Nebude ma to nudiť."

"Dobre, Thor je môj starší brat - mal sa stať kráľom Asgardu. Ale na tomto sme sa celkom nepohodli," sláva už zase sa usmieva. "V deň jeho korunovácie sa stala taká malá nehoda", v očiach sa mu rozhoreli ohníky, "potom spravil niečo neodpustiteľné, za čo ho kráľ vyhnal na Zem. Tak to malo zostať, nikdy sa nehodil na to byť kráľom. Nevedel sa postarať ani o seba. Ibaže sa o tri dni vrátil a Odin ho prijal s otvorenou náručou, lebo uveril, že sa zmenil. Za tri dni........"

"Aha, takže nie je hoden vládnuť alebo si myslíte, že vy by ste na to boli lepší?"
V jeho mlčaní nebolo ťažké nájsť odpoveď.
"Prečo ste sem pred rokom poslali Ničiteľa? Aby ho zabil? Prečo?"
"Lebo som psychopat zžieraný túžbou po moci a on bol poslednou prekážkou."
"Viem, ale je to váš brat." - jajky, on to myslel ako vtip.
Teraz sa asi prvýkrát za celý čas tváril úprimne zaskočene.
"Nie, on bol na Zemi, preto že ho sem Odin poslal do vyhnanstva. Lebo sa správal ako decko a nie ako kráľ. Keby sa mal z neho stať Všeotec, bola by to katastrofa."
"A vám tak záleží na blahu deviatich svetov," dokončila som zaňho ironicky. Mala by som si začať dávať pozor na ústa.
"Prepáčte, to som nemala hovoriť. No, a keď na to nebol vhodný, ako to, že vy ste teraz tu namiesto neho? Neuvažoval otec nad vami?"
"Nie," tváril sa nahnevane, možno, možno, možno aj ukrivdeno smutne.
"Viete prečo?"
Nič.
"Ale nakoniec ste ho nezabili, aj keď ste mohli. To je dôležité."
"No, hľadanie niečoho dobrého na mne by ste už mohli nechať tak. Povedzte mi niečo vy o sebe."

Zahrala som sa na prekvapenú a pobúrenú, čo som čiastočne aj bola, lebo som netušila, že si všimne moje úmysly.
"A čo by vás zaujímalo?"
"Napríklad zase niečo o vašej rodine."
"Moja rodina ....... No vychádzame si dobre, mám jednu mladšiu sestru, má 20."
"Na to, že si vychádzate "dobre", ste toho o nich veľa nepovedali."

"Teraz už sa veľa nevídame, odkedy pracujem v Shielde, nie je to ako predtým. Nevedia úplne presne, čo robím. Nesmiem im to povedať - to nemôže skoro nikto. Je to dovolené iba medzi manželmi a aj tí nevedia všetko. O mne si naši myslia, že robím pre Apple. To je taká firma", dodala som pre vysvetlenie. "Nevadí to, lebo aj keby to bola pravda, tak by som im o práci veľa nerozprávala - nechápali by. Ale je to nič moc, klamať tých najbližších. A navyše, odkedy tam pracujem, neviem sa na svet pozerať ako predtým. Ani na nich."

"Myslíte si, že ste zlý človek, keď robíte pre zabijakov?"
"Nie sú to zabijaci." S poľutovaním sa na mňa usmial.
"No, sú. Ale nielen to. Zabíjajú iba tých, čo si to zaslúžia."
"A o tom rozhoduje kto?"
"Ja nie a to mi stačí, robí to niekto iný."
"Ako viete, že on to môže rozhodnúť? Že sa vždy rozhodne správne?"
"Nemyslite si, že to, čo mi tu teraz rozprávate ma v živote nenapadlo. Premýšľala som nad tým prvé dva roky - takmer neustále. Ale verím tomu, že rozhodujú správne. Viem, čo sú tí ľudia, po ktorých idú zač."

"Dobre, bola to iba taká úvaha, či si nie sme viac podobní, ako ste si ochotná pripustiť."
"Nie sme, to si buďte istý."
"Keď tak veríte ich úsudku, prečo chránite mňa?"
To bolo pod pás. Na všetko sa ma vypytoval len kvôli tejto otázke.

"Lebo ........ vás som spoznala osobne a nemyslím si, že ste tak nenapraviteľne zlý."
"No," uškŕňal sa, " a to ste vedeli už keď ste sa rozhodli."
To je vlastne pravda, to, že mal nejaké problémy doma som zistila pred piatimi minútami. Dokelu, už ma má.
"No áno, vedela. Teraz som sa iba dozvedela viac - prečo robíte tie veci. Doteraz som vychádzala z toho, že niečo dobré vo vás je už len preto, že ste Thora vtedy nezabili. Ublížili ste mu, ale nezabili."
"Nemáte vysoké nároky." Skonštatoval s náznakom arogancie a spokojnosti v hlase.
Zamračila som sa. Nerob si z toho stále srandu, snažím sa viesť vážny rozhovor, tak sa prestaň hrať.

"Nezabíjate, keď nemusíte. Keď nemusíte z vášho pohľadu," opravila som sa rýchlo. "Chcem tým povedať pre zábavu alebo z krutosti. Tí ostatní to robia, nezáleží im vôbec na ničom. Vy nechcete utrpenie, síce ste ho pár ľuďom spôsobil - myslím tých mŕtvych a ich rodiny, ale to boli - z vášho pohľadu - nutné straty."

Prečo mu to hovorím? Má vôbec vôľu sa zmeniť? Verím, že nie je úplne skazený a možno by sa chcel zmeniť, ale myslí si, že už to nejde. Bude sa chcieť zmeniť?
Pousmial sa nad tým, čo som povedala, ale veľký dojem to naňho nespravilo.

Barton mu prišiel čosi oznámiť, na čo sa hneď pobral preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 9:07 | Reagovat

"Lebo som psychopat zžieraný túžbou po moci a on bol poslednou prekážkou."
"Viem, ale je to váš brat." - jajky, on to myslel ako vtip.
:-D :-D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama