5. kapitola

3. října 2014 v 20:00 | Catie |  Unesená
Ahoj, tento článok je prednastavený, teda mal by byť, ak to nastavím :P Keď to po sebe s odstupom času čítam, zdá sa mi to strašne stručné a isto aj je, ale nemôžem to teraz začať prepisovať, lebo by to bolo hrozne na dlho. Pôvodne som to vôbec nemala v pláne zverejniť a písala som to čisto pre vlastnú radosť, tak som sa nechcela zdržovať okecávaním. Aj tak všetky vieme, ako sa Loki/Tom kedy tvári, takže hádam si to predstavíte aj samy :D
Alice ti začína mať celkom dlhé, dúfam, že súvislé, myšlienkové pochody. Ešte ich zopár bude - písala som, čo mi napadlo. Ale tak asi uvažujú všeky baby :)
Užite si víkend :-)

No, ale mal pravdu, po tejto prebdenej noci si oddych naozaj zaslúžim. Pomaly som sa tiahla do svojej postele a po ceste som premýšľala, čo to malo celé znamenať. "Môžete odísť???" Nevedela som, čo si mám o ňom myslieť - bol taký rozporuplný - na jednej strane mocichtivý zloduch, ale na druhej strane chlap, pre ktorého by som za iných okolností asi chcela mať pochopenie. Zamotala som sa do deky a takmer okamžite som zaspala.

Prebrala som sa o pár hodín. Po tých dňoch, čo som tu strávila som mala dnes iný pocit. A nesúviselo to s tým, že pravdepodobne nezomriem. Ako sa asi bude tváriť, keď zistí, že som ho zradila? No, zradila, vernosť som mu predsa nesľubovala, ale aj tak. Bol ku mne oveľa milosrdnejší, ako som mohla očakávať.

Zaliala som si kávu a sadla som si za počítač. Môj verný psík Barton mi už bol za zadkom. Prekontrolovala som to, čo vždy a potom som išla na maily. Zase nič zaujímavé. Mám sto chutí stiahnuť si nejakú hru, ale asi to radšej nebudem riskovať. Odbehla som si po niečo na obed a keď som sa vrátila, Loki bol tam a rozprával sa s Bartonom o tom malom modrom zázraku.

Sadla som si za stôl aj s obedom - nič moc to tu teda nie je - už druhý deň sa živím sáčkovými cestovinami. Musela som čakať na Bartona, kým sa nevykecá, lebo som potrebovala aj jeho heslo. Snažila som sa zachytiť niečo z ich rozhovoru, ale veľmi úspešná som nebola, boli ďaleko, tak som sa sústredila na jedlo. Po chvíli som mala pocit, že sa na mňa niekto hľadí. Rozhliadla som sa až sa mi zrak zastavil na ňom.
Zvedavo si ma premeriaval. Hneď ako zbadal, že sa pozerám, výraz sa mu zmenil na arogantný a nezaujatý, ako som už bola koniec koncov zvyknutá. Hlavne si nemôžem začať čosi namýšľať. Dala som si mimoriadne záležať na tom, aby som sa už tým smerom nepozerala.

Za chvíľu sa Loki pobral preč a môj verný spoločník mi odhesloval počítač. Zase sa mi zdalo, že mi niekto zozadu pozerá. Nemyslieť na to a neotáčať sa, toto teraz a s ním ozaj nie. Jaaaaj, na to už je asi neskoro.

Jejda, niečo sa asi prihodilo, toľko hlásení za takú chvíľu? Začínala som tušiť, čo bude vo veci. Prišiel Thor, no jasné. Pustila som sa do čítania. Väčšinou to boli nezáživné žvásty, ale potom som sa konečne dobrala po niečo zaujímavé. Thor prišiel tak neskoro preto, že na Asgarde nevedeli, že Loki je tu - nemali dôvod si to myslieť, lebo verili, že už je asi rok mŕtvy. Neposlali ho sem teda isto oni - o tom bola asi polovica všetkých mailov. Ešte sa tam spomínali príšery z akéhosi iného sveta, s ktorými sa, podľa, Thora Loki spojil. O jeho motívoch sa tam nepísalo - to asi zaujíma iba mňa.

Keď som sa tým všetkým prehrýzla, už sa nedalo vyhnúť tomu, ísť mu to oznámiť. Mám mu povedať aj to, že už asi v Shielde vedia, kde sme? Išla mi z toho puknúť hlava. Vždy keď som mala nejaký problém, tak mi pomohlo sa z toho vykecať. Nie som zvyknutá mať tajomstvá, toto je neznesiteľné. A keď sa k tomu pridá ešte ten blbý pocit, tak som úplne v háji. Nie, nemôžem mu to povedať, lebo by ma s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručne zabil a bez toho sa obídem.

Zaklopala som a rovno išla dnu. Vstával z gauča, super, zrovna teraz ho zobudím?
Keď videl, že som ho vyrušila ja, prestal sa tváriť tak nevrlo a prešiel do módu som síce arogantný, ale inak docela sympaťák. "Alice. Mám byť rád, že vás vidím?"
Aha, no to teda. Na svoj kamenný výraz som pyšná. "No, to neviem, váš brat je tu."

A v momente mal po dobrej nálade.
"Prečo si o vás doma mysleli, že ste mŕtvy?" Skúsila som využiť príležitosť.
"Lebo som to tak chcel."
"A prečo ste to chceli mi nepoviete, to už sme skúšali viackrát."
"Dajme tomu, že som chcel mať od svojej rodiny na chvíľu pokoj", odpovedal s tajomným úsmevom.
"Dobre. Takže, keď je tu, čo sa tým mení?"

Skúmavo na mňa pozrel akoby neveril vlastným ušiam, že už mu s tým dám pokoj. Pravdu povediac som skúšala novú taktiku, ale asi to práve naňho fungovať nebude.
"Pre vás zatiaľ nič."
Chvíľu som si ho premeriavala, či nevyčítam čosi viac, ale akurát som si všimla, že má krásne zelené oči a to mi tiež nebolo treba. Asi som mu tým pohľadom zlepšila náladu, lebo sa zatváril prenáramne pobavene. Postavil sa a dal mi tak najavo, aby som už radšej išla.

"Tak ja teda pôjdem," poznamenala som úplne zbytočne a pobrala sa preč. Keď za mnou zatváral dvere, stále sa usmieval.

Dokelu, mala by som sa hanbiť, správam sa ako malé decko. Dúfam, že si to nevšimol, ale je to predsa len chlap. Isto si to nevšimol. Bože, musím si spraviť poriadok vo vlastnej hlave. Páči sa mi. Ale čo sa mi na ňom páči, to je ťažko povedať. Vlastne ani nie dokelu. Je úplne jasné, čím spravil dojem, akurát ma štve, že sa mu to v mojom prípade podarilo. Obvykle sa riadim rozumom a nie pocitmi. Ale teraz ma neskutočne láka počúvnuť radšej tie a všetko mu povedať.

Netuším, čo mu spravia, ak ho chytia a či je to vôbec možné. Keby mu prekazili jeho plány s ovládnutím sveta, tak by mi to nevadilo, ale nechcem, aby mu ublížili. Ja vlastne neviem, či mu môžu ublížiť, ale asi hej, lebo zatiaľ pôsobil tak zraniteľne ako človek. Ak si teda odmyslím to, ako ma zázračne vyliečil. Nebál sa práve preto toho, že príde Thor? Je z rovnakého sveta, takže s ním naňho budú mať dosah. Čo vlastne chcem? Budem sa musieť rozhodnúť medzi objektívne správnou vecou a tým, čo sama chcem? Nemôžem mať obidvoje?
Nie nemôžem. Ale, čo spravím?
Záleží jemu na mne? Nuž pôsobí na mňa tak, že asi trochu hej - už len tým, že ma chce nechať odísť len tak. Jeho pohľady do toho nezahŕňam, lebo to môže byť iba môj hlúpy pocit. Ale prečo by mu na mne vlastne záležalo? A nie je to jedno? Ide o to, že mne záleží na ňom a skrátka nechcem aby sa mu niečo stalo.

Ako ďalej? Týmito úvahami som sa zožierala v kuchynke neviem ako dlho, ale vyrušil ma Barton.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 5. října 2014 v 17:38 | Reagovat

:-) Myšlenkové pochody čtivé napsané. (Jinak ukecaná jsem někdy taky dost, ale práce v takové organizaci a problém udržet jazyk za zuby, není to trochu v rozporu nebo jsem to nějak zle pochopila?) Mno, nic moc dalšího, krom zvědavosti na další díl už mě nenapadá, což značí moji spokojenost.

2 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 8:58 | Reagovat

Aaaano ano, je to tu, ňuf ňuf. :-D A zelené oči! Vím o takových, které to zaručeně potěší. :-))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama