11. kapitola

24. října 2014 v 20:00 | Catie |  Unesená
Ahoj, ahoj :), tento článok je prednastavený, cez víkend nebudem mať net. Ospravedlňujem sa za túto kapitolu - je tam málo Lokiho, ale vynahradím to v nasledujúcich :P

Len čo vyšiel z miestnosti, prišli po mňa stráže a odviedli ma do cely. Uložila som sa na posteľ a snažila som sa nájsť si dobrú polohu, čo išlo s rukami za chrbtom dosť ťažko. No, ich zaobchádzanie sa nedá veľmi porovnať s Lokiho. Ranky ma štípu, zúfalo túžim po vode, ktorou by som ich mohla schladiť, aby to bolelo o čosi menej. Nehovoriac o tom, že som smädná ako ťava. Čo im zajtra poviem? Lokiho plány asi poznajú lepšie než ja, neviem, čo im mám k tomu povedať viac. Veď to, čo o to viem ja, mám len z ich e-mailov. Ale nebudú mi to veriť. Prečo by mali, uveria mi až po veľmi dlhej dobe - veľmi dlhej pre mňa. Majú ma za zradcu, takže im je jedno, či to prežijem.

Dokelu, prečo musím byť tak bezcenný zradca. Keby im mám, čo povedať, tak im to asi zajtra poviem hneď medzi dverami. Chcela by som sa vyhnúť iba tomu, čo sa medzi nami dialo. To sa pokúsim nespomenúť.
Zabijú ma. Nemá mi kto a ani ako pomôcť. Takže by som sa mala snažiť ten čas dovtedy, čo najviac skrátiť, lebo nebude príjemný. Môžem si za to sama. Ale nie, nemôžem, buď by ma zabil Loki alebo oni. Síce, teraz si paradoxne začínam myslieť, že práve on by ma nezabil a možno ani neublížil.

Spomenula som si na jeho vôňu, ktorá mi udrela do nosa, keď sme sa bozkávali. Nemôžem uveriť, že tak pred tromi hodinami som sa ho dotýkala a on mňa. Je to smiešne alebo naivné, keď mi chýba? Možno, je to jedno. Tak ale môžem teraz rozmýšľať nad niečím iným, čo by bolo príjemnejšie?
Asi nie. Ktovie, čo im povie on. Akú hru chce hrať, veď on, na rozdiel odo mňa, tu chce byť. Nebol čas sa ho na to spýtať, teraz si tým budem márne lámať hlavu.
Mala by som radšej spať. Na čo mám myslieť, aby som sa upokojila? Dokelu. Čo asi teraz robia rodičia? A sestra? Povedia im, čo sa stalo? Nie, teraz takto nemysli. Budem si predstavovať niektorý z príjemných dní, ktoré sme spolu strávili, keď som bola malá. Chvíľu som lovila v pamäti dobrú spomienku a potom už to išlo ľahko. Prečo mi do toho stále skáču chvíle s Lokim? Keď sme sa videli prvý raz, keď som sa za ním plížila s tým, že som ho prezradila. Bol vtedy úžasný. V tej chvíli mi to síce tak neprišlo, lebo som sa ho trochu bála, ale spätne ... už spím.

Ráno (asi bolo ráno) ma prebralo elektronické pípnutie a hneď po tom lúč svetla, ktorý išiel z chodby. Hneď som sa posadila a snažila sa zaostriť. Ráno sa mi vždy točí hlava, aj keď práve nie som vyprahnutá ako Sahara. Čakali ma dvaja agenti.
"Poďte." No teda, sú fakt ukecaní.
Už, už som sa išla na čosi spýtať ( čo je ti už zrejmé MAJKA), keď odpoveď prišla sama. Otvorili predo mnou dvere do kúpeľne: "Máte päť minút", a pustili ma.
"Mohli by ste?", otočila som sa im tak, aby mi mohli uvoľniť ruky. Len, čo sa zavreli dvere, chlípala som vodu ako o život. Pošúchala som si zápästia, vyzerali hrozne. Mali tam zrkadlo. Vyzerala som fakt úžasne. Celá obitá, so zaschnutou krvou na škrabancoch, zaujímavé, že mi neopuchla pusa.

Presne o päť minút sa ozvalo zaklopanie a ja som hneď na to vyšla von.
Zobrali ma do vypočúvacej miestnosti. Do podobnej ako včera, bola iba o niečo menšia.
Fury už tam bol opretý o stôl. Bola tam celkom kosa a ja som mala iba to tielko. Naskočila mi husia koža, nechcem sa klepať ako ratlík. Agent ma nasmeroval k Furymu.

"Vyspali sme sa dobre?", spýtal sa sarkasticky. Haha.
"Áno, za to ďakujem pekne", pokúsila som sa o uštipačný tón, ale preskočil mi hlas. Doriti.
"Vyzeráte, že s vami nám to pôjde ako po masle. Takže, slečna, čo ste si pre mňa pripravili?" uškŕňal sa pri tom.
"A čo chcete presne počuť?" Nemala by som sa s ním zahrávať, ale ten hlas mi len ujel a on sa na mne nebude smiať ako na usmrkanom decku.

Z ležérneho spôsobu prešiel do netrpezlivého. "Na čo potreboval Tesseract?"
"Aha, tá modrá svietiaca" ......... Úder do tváre prišiel z ničoho nič, žiadne varovanie, vyhrážanie, len tak. Vďaka Bohu, že ma trafili na druhú stranu, ako som včera spadla. Aj tak som chvíľu videla iba iskričky a z Furyho sa stala iba veľká šmuha. Ale nespadla som, na čo som patrične hrdá. Kým sa mi vyjasnil pohľad, siahla som si na tvár. Bolela ako šialená. Fury ma chvíľu nechal uvedomiť si, čo sa stalo, a že to príde až budem kecať z cesty nabudúce.

"OK., pochopila som, žiadne srandy."
"Chytrá holka. Držte sa toho, niektorým toto poznanie dá viac zabrať. Takže, čo s ním plánoval urobiť?"
"Ovládnuť Zem, ja neviem ako."
"Čo o tom viete?"
"Pochopila som, že je to zdroj energie. Chceli ho nejako zdokonaliť, neviem ako a neviem na čo. Možno zbraň. Ako vy."
Ignoroval moju poslednú narážku. "Mám vám veriť, že nič viac neviete?"
"Verte si čomu chcete, ale je to pravda, neviem, ako konkrétne ho chcel použiť."
Teraz som to videla, iba nepatrne pohol hlavou, čo hlavou, obočím, stál tam ako socha. Tentokrát to bolelo o trochu viac, na to isté miesto. Musela som sa oprieť o stôl.
"To nie je všetko, Alice. Povedzte mi úplne všetko."

"Potreboval irídium, aby bol portál stabilný. Neviem, čo tým myleli. O ničom takom som pred tým nepočula."
Tentokrát ma ten poskok trafil do žalúdka. Musím uznať, že filmová reakcia bola vždy veľmi blízko skutočnosti. V momente ma prehlo dopredu a zúfalo som nechcela ísť k zemi. Išla som. Z filmu som akurát nevypozorovala, že sa človeka zmocní hnusný dusivý pocit v hrudníku. Rozkašľala som sa, zakiaľčo sa mi Fury trpezlivo prihováral:

"To nie je novinka, o tom vieme a vy viete, že my vieme, lebo ste čítali naše správy. A aj viete o akom portále je reč, lebo ste si určite prečítali ako sa dostal na zem. Vymyslite si niečo originálnejšie."
"Ja ale neviem, je to také neuveriteľné? Bol tam stále hluk. Nepočula som o čom sa bavili. Tomu, čo robili som nerozumela. A predstavte si, že on sa mi s tým nezdôveril. Spýtajte sa ma na niečo iné, poviem vám to, len nechcite, aby som vám povedala niečo, čo sama neviem."

"Dobre, Alice, verím vám. Ale ešte si to niekedy overím. Skoro. A teraz mi skúste povedať, či sa im podarilo dokončiť svoju prácu na tom zariadení."
"Myslím, že nie."
" A kde je ten Tesseract teraz?"
"To netuším."
Agent mi za vlasy zdvihol hlavu a Fury mi stlačil líce. Nekomentujem.

"Viete to. Kým sme prišli, čakali ste nás vo vašom úkryte a z analýzy dát vieme, že ste boli napojená na náš navigačný systém. Nevieme len, na akú oblasť ste boli zameraná. Tak nám to povedzte a ja vás pre dnešok nechám."
Cítila som, že mi slzia oči. Keď som otvorila ústa, hneď mi líce pustil.
"Neviem presne, kde je. Navigovala som 3 skupiny, ktoré išli každá úplne inam. Neboli to významné budovy, ani neboli v meste. Všetky skôr na okraji. Mala som iba súradnice", povedala som vysvetľujúco. Ten za mnou ma potiahol za vlasy ešte viac, musela som si stúpnuť na špičky.

"Slečna, máte fotografickú pamäť, tie súradnice viete. Chcem, aby ste mi ich tu napísali." Položil na stôl blok a pero.
Som na seba naštvaná, lebo vďaka niečím pekným očiam, si nepamätám všetky. Preto som mu povedala, že boli iba tri skupiny. Pamätám si iba tie. Aj tak už tam nikto nebude, takže je to jedno. Len dúfam, že sa na to isté spýtajú Lokiho a on im povie niečo iné ako ja.
"Napísala som im teda, čo som si pamätala."

"Ďakujem. Viete, čo je zvláštne?" Och, do kelu. "Že si stále s každým slovom dávate načas. Nechcem vám ubližovať viac než je nutné, ale vidíte sama, čo by som sa bez toho dozvedel."
Na čo mi to hovorí? "Modlite sa, aby sme tam niečo našli", s týmito slovami odišiel. Hneď ako zmizol za dverami sa mi uľavilo a mierne som sa skrútila, aby mi nešklbalo bruchom.

Ten parchant, čo mi to spôsobil ma odviedol naspäť do cely. Nechcela som, aby videl, že ma to bolí, ale nič sa nedalo robiť, bolelo to ako sviňa.
Len čo som osamela, zvalila som sa na posteľ a objímajúc si kolená som zaspala. Čo užitočnejšie sa tu dá robiť?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 27. října 2014 v 19:16 | Reagovat

Hm, osobně jsem v jiných zpracováních začala mít Furyho ráda, ale tohle pěkně zapadá do stylu a zároveň to není nijak přehnané násilí. Jinak psaní a celkově tvoření nijak moc nepokračuje, furt potřebuju zapracovat jeden nápad do napsaného. Jinak se mi líbily i ty předchozí kapitoly, jen ta psaná nebyla a trochu si připadám, že když přečtu bez komentu jako bych za dané potěšení nezaplatila, uvidím. Jinak pokud bys někde objevila něco s Buckym, ráda se po tom mrknu taky.

2 Catie Catie | Web | 28. října 2014 v 9:06 | Reagovat

Nooo, šak sa aj hanbím, že som ho chudáka tak zhovadila, ale potrebovala som tu dačo také. Keď som to písala, tak som zrovna nič na nete o Avengers nečetla - tam ho mám rada. A keď som sa po to dostala, už som v tom mojom príbehu nechcela nič meniť. Respektíve, jeho bych aj zmenila, ale nesedelo by mi potom to ostatné....... S Buckym som inak nenašla nič :(

3 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 9:34 | Reagovat

Tak to na ní byl ještě docela hodnej, když si člověk vezme, co provedla ;-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama