10. kapitola

20. října 2014 v 17:54 | Catie |  Unesená
Ahoj, dnes vobec nič nestíham a pritom mám hrozne veľa času. Neviem, čím to je :) Za chyby sa ospravedlňujem, nemala som čas to po sebe kontrolovať a už musím utekať do školy.
Nech sa páči.

A bol preč. Keď som sa za ním otočila, videla som, ako koniec jeho plášťa mizne za rohom. Pridala som do kroku, keď nebol so mnou, mala som z toho šera nepríjemný pocit a opäť som si uvedomila, že musím bežať, doslova, ako o život.

Schody, o ktorých mi povedal, boli tak sto metrov odo mňa, keď som začula výbuch niekde v diaľke. Nech o tom východe nevedia, nech o tom východe nevedia, .....

Kým som dobehla ku schodom, chcelo sa mi kričať od bolesti, ale adrenalín bol silnejší a hnal ma ďalej. Bola som na druhom medziposchodí, keď som začula rachot zhora. Vedeli o ňom. Obzrela som sa okolo a videla som, že na dlhej chodbe predo mnou, sú asi kúsok odo mňa otvorené dvere. Musím to stihnúť kým sem prídu. Sú tak tri poschodia nado mnou. Nezdržovala som sa snahou o nehlučný útek, tí čo ma naháňali boli viacerí a po schodoch dupali ako slony. Blížili sa však príliš rýchlo. Nestihnem to.

"Zostaňte kde ste a ruky zdvihnite nad hlavu."
No, šanca, že sa mi podarí utiecť pred Shieldom a schovávať sa pred ním po zvyšok života bola aj tak malilinká, tak aspoň som o ňu prišla hneď na začiatku. Urobila som, čo po mne ten hlas chcel, lebo viem, že keby som neposlúchla, bola by tu vysoká šanca, že ma jeho nositeľ hneď zastrelí.
"Pomaly sa otočte."
Len, čo som to spravila, prestala som vidieť, lebo už som si privykla na šero. Privrela som oči a len som počula, že sa blížia ku mne. Nevedia kto som. Zviazali mi ruky za chrbtom a so slovami "pôjdete s nami", ma viedli späť ku schodisku. Tam sa rozdelili a nahor so mnou pokračovali iba dvaja.

Pravdepodobne vďaka tomu, že doteraz som sa správala ako vzorný zajatec, ma pridŕžal iba jeden z nich, ktorý išiel prvý, a aj to dosť zľahka. Ale ja nie som iba nízka, mám aj malé ruky. Na úzkych schodoch sme sa tlačili a narážali do seba, takže si nevšimli, ako sa snažím vyslobodiť si zápästie. A je to. Dúfam, že budem úspešnejšia ako posledne, keď som sa pokúsila pobiť sa. Nemám veľkú šancu, ale malá by tu bola, lebo všetci sú dole a idú po Lokim.

Členovia môjho sprievodu sú jeden podo mnou a druhý nado mnou. Vytrhla som sa agentovi zo zovretia a lakťom som jeho kolegovi podo mnou z celej sily vrazila do čeľuste. Vzápätí sa ten prvý spamätal a snažil sa ma chytiť okolo ramien, ale práve v tej chvíli som sa zohla a on mi prepadol cez chrbát. Rozbehla som sa nahor, keď ma ktorýsi chytil za členok, vďaka čomu som sa po celej svojej dĺžke rozpľaštila na brucho. Au.

Ten, čo sa zgúľal dolu schodmi strašne zanadával a druhý sa nado mňa naklonil a povedal: "Pekný pokus, bohužiaľ pre teba, už si ho nezopakuješ."
Hmm, to mi tiež napadlo.
Poučil sa a spútal ma pevnejšie a potom ma nie práve šetrne vysácal až nahor. Bolí ma sánka, koleno a obe zápästia. Doriti. Mám fakt talent na tie úteky. Nabudúce sa na to rovno vykašlem.

Hneď ako sme vyšli von som zistila, že aj keby som ušla týmto dvom, ďaleko by som nezašla, lebo okolo budovy bola celá armáda. Loki bude asi oveľa nebezpečnejší, ako som si pôvodne myslela.
Priviedli ma k malému lietadlu, kde som videla známu tvár, ktorú som si želala ešte pár hodín nevidieť - Furyho tvár.

Keď ma videl, nezdalo sa, že by bol z toho nejako prekvapený. "Slečna Raymondová." Pozrel po mojich zraneniach a spýtal sa agentov: "Vaša práca?"
"Áno pane", odpovedal jeden z nich s obavou v hlase.
"Tušil som to."
"Pane?"
"Na moment som rozmýšľal, či nie jeho. Zoberte ju dnu."

Posadili ma na lavicu, ktorá sa tiahla pozdĺž celého trupu a priviazali ma k nej.
Trvalo ďalších desať minút kým sa ku mne pridal aj Loki. Zviazali ho niečím iným ako mňa, nikdy predtým som také putá nevidela. Budú asi špeciálne preňho. Keď ma videl netváril sa nijako a ja som ho tiež skúšala ignorovať, hoci mi k nemu pohľad odbehol dosť často. Vedela som, že keby som tu nesedela s ním, bol by aj celkom spokojný, lebo mu o to predsa išlo. Ale ja tu som.

Leteli sme asi hodinu. Ani jeden z nás nepovedal celú cestu pol slova. Fury išiel iným lietadlom a ostatní sa na nič nepýtali. Bavili sa iba medzi sebou, ja som ich nepočúvala, lebo som vedela, že toto je možno posledná možnosť premyslieť si, čo poviem, ak sa ma vôbec budú na niečo pýtať.

S Furym som sa osobne bavila možno dvakrát v živote, pričom už vtedy som z neho mala inštinktívne strach. Mala by som si vymyslieť nejakú stratégiu. Má vôbec zmysel klamať? Dobre: poslala som im našu polohu, spočiatku som sa snažila im pomôcť. Ako tie zostrelené lietadlá? Donútil ma? Blbosť, bolo by to na mne vidieť. A bude im na tom vlastne záležať? Či to bolo dobrovoľne alebo nie, naše protokoly v takýchto prípadoch nariaďujú smrť pre "vyššie dobro". Takže akékoľvek výhovorky sú zbytočné, lebo výsledný efekt je jasný. Skrátka som v kaši a nemám čo vymýšľať, nepomôžem si a zhoršiť už to tiež moc nejde.

Keď som si zakázala tieto morbídne úvahy, uvedomila som si bolesť asi v polovici svojho tela a všimla som si škrabance a odreniny na rukách, na lýtkach, dokonca na kľúčnej kosti a napadlo mi, ako asi vyzerá moja tvár po tom impozantnom páde. Asi je zbytočné riešiť, či som opuchnutá alebo nie.
Po päťminútovom klesaní sme nadskočili a pristáli v Shielde.

S asistenciou sme obaja vystúpili, mojich dvoch agentov vystriedali iní a viedli ma do budovy. Loki mal trochu početnejší sprievod. Po chvíli sedenia mi stŕpli nohy a ozvalo sa koleno. Bolelo ako fras, ale snažila som presvedčiť samu seba, že nebolí. Nechcem dávať najavo svoju slabosť ešte predtým kým vôbec vkročím dnu. Zatiaľ na mne dúfam nebolo vidno žiadne známky strachu. Ani neviem prečo mi na tom záleží, ale asi som na to príliš hrdá. A nechcem spraviť Furymu radosť.

Nemám ho rada a to, že chce Tesseract tak zúfalo a z toho, čo som o kocke našla v záznamoch viem, že ani on nie je žiadne neviniatko a chcel ho zneužiť. Nemyslím si, že ak by ho mal v moci Loki, bolo by to lepšie, ale tak či tak, nebudem mať kvôli tomu, že som ich zradila zlé svedomie. Za ten čas som prišla na to, že ak by ma Loki aj nechal odísť, do Shieldu už by som sa nevrátila.
Po Tesseracte už im nedôverujem. Neverím, že chcú pre svet to najlepšie. Ako každý iný, chcú dobre len sebe, akurát sú oveľa mocnejší, ako by mali byť. Ako by mal byť ktokoľvek. Loki nie je oveľa horší, čo sa týka ambícií a správal sa ku mne oveľa milšie. Čo to zas vymýšľam? Nesprával sa ku mne milo, uniesol ma a zneužil toho, že som bola od jeho vôle úplne závislá. Ale ....... nedá sa povedať, že by mi to práve vadilo.
Drž už zobák, doriti. Ak zomrieš, bude to jeho vina. Prečo sa musím rozhodovať medzi dvomi zlami?
Nechcem stáť na ničej strane, je to celé len o boji o moc. Ale vybrať som si musela a vybrala som si Lokiho, lebo ....... prostě je to Loki.
Zbytočné, zbytočné, zbytočné, aj tak to asi neprežijem. Ale nezlomím sa s tým, že mi je všetko hrozne ľúto. Nie je. Už nie.

Odviedli ma do vypočúvacej miestnosti. Ako z filmu, naživo som to ešte nevidela. Nie je to príjemný pohľad. Posadili ma a nechali samu.

Fury na seba nenechal dlho čakať. Väčšiu starosť ako nás evidentne v posledných dňoch nemali.
"Kto by povedal, že práve vy nám zmeníte stranu", iba to konštatoval, takže som necítila potrebu mu na to niečo povedať.
"Spravíme to takto. Vy si dozajtra rozmyslíte, čo nám poviete. Zaujíma ma všetko, nie iba to, čo si vy myslíte, že je dôležité. Čo ste mu povedali vy o nás. Akú slabinu v systéme ste našli, aby ste sa doňho zvonku nabúrali. Ak viete niečo o jeho pláne s Tesseractom, uvítal by som, aby ste sa s nami o to podelili."
"A čo z toho budem mať? Keď vám poviem, čo chcete počuť, necháte ma len tak odísť? Alebo iba pôjdem do väzenia na hodne dlho? To pochybujem."
"Nie ste v pozícií diktovať podmienky."
"Nič nediktujem, iba ma čisto vedecky zaujíma, čo sľubujete ľuďom v podobnej situácií. Ja vám totiž nemám veľa čo povedať. Takže mňa sa to určite týkať nebude."
"Keby ste neboli zradca, povedal by som vám, že je mi ľúto. Uvidíme sa zajtra, slečna."

"To ma teší", povedala som si sarkasticky v duchu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 9:26 | Reagovat

Dobře zmatená, holčina :-D Chudák Furry. Měl by si líp vybírat zaměstnance :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama