3. kapitola

26. září 2014 v 20:41 | Catie |  Unesená
Ahoj, tak je to tu. Pohrala som sa s tymi odstavcami trochu, aby sa to lepšie čítalo. Snáď sa bude páčiť :)

Keď som sa prebrala už tam nebol. Ktovie ako dlho som spala, bez denného svetla som bola úplne dezorientovaná. Ako tu vôbec vedia či je noc alebo deň? Ale cítila som sa oveľa lepšie. Nazrela som si pod obväzy na ruku. To snáď nie je možné - rana vyzerala ako mesiac stará a mesiac ma isto spať nenechali. Ako to urobil a čo je vôbec zač?

Niežeby som teda bola nespokojná s tunajšou zdravotnou starostlivosťou, ale niečo jesť mi mohli priniesť. Chcela som dať o sebe nejako vedieť, že už som pri zmysloch, tak som vyšla von. Na chodbe som si uvedomila, že tu vlastne takmer nikoho nepoznám a bolo mi blbé niekoho len tak pristaviť a spýtať sa, kde je jedáleň. Podvedome som vykročila smerom, kde ma minule zaviedol Barton.

Išla som pomaly a snažila sa niečo o tomto mieste zistiť, ale nebola som o nič úspešnejšia ako prvý raz. Stretla som pár ľudí, ale nikto mi nevenoval pozornosť. Východ asi nebol týmto smerom. Rozhodla som sa, že keď už som tu, pôjdem za Lokim, oznámiť mu, ako som sa rozhodla. Mám klopať? Je to v podstate zločinec a veľmi pravdepodobne mu na dobrých mravoch veľmi nezáleží. No, ale nejaké dôvody na slušné správanie by sa našli, takže radšej...

Keď sa neozval, vošla som pomaly dnu - zamknuté koniec-koncov nemal. Nebol tam, čo teda? Dvere som za sebou nezavrela, asi by bola blbosť ísť sa mu hrabať vo veciach, odhliadnuc od toho, že tu toho veľa nemohol mať. Navyše by som aj tak nevedela, čo hľadať. Síce som robila v SHIELDE, ale celý deň som iba sedela na zadku za počítačom - ten tu nemal, takže tým pádom som skončila. Idem stadeto radšej preč. I keď mi nikto nezakázal chodiť si kadiaľ chcem, mala som z toho neblahý pocit.

Už som zatvárala dvere, keď som si uvedomila kúsok za mnou pohyb. No jasné, musel prísť práve on. Snažila som sa nevyzerať previnilo, veď na to ani nemám dôvod, dokelu.
Pozrela som sa naňho, potláčal smiech. Čo to má zase byť?

"Takže je vám lepšie?" kývol mi hlavou, aby som šla s ním.
"Rozhodli ste sa?"
"Vlastne áno, aj preto som tu."
"Aha, takže?" snažil sa o zvedavý tón, pritom dobre vedel, čo mu poviem. Povzbudzujúce.
"Urobím čo chcete, ale to už asi nejakú tú chvíľu tušíte," odvetila som mierne napajedená z celej tejto situácie a trošku zmierlivejšie som dodala, "a ďakujem za to, čo ste včera urobili, teraz je to oveľa lepšie."

Pre Pána, prečo som mu za to vďačná, veď technicky za to všetko môže on a keby ma nechal len tak, nebol by zo mňa žiadny úžitok. Tak prečo ...??
"A prečo ešte ste tu?"
Bolo mi to trochu trápne, ale jesť musím - "no úprimne povedané som nehľadala vás, ale niečo pod zub..."

Mal evidentne nejaký súkromný vtip, na ktorom sa stále bavil, lebo sa stále usmieval. Nie, neusmieval, smial sa. Nuž čo, komu som to mala povedať. Celá ja, čo na srdci, to na jazyku, akoby som nemohla vyčkať. Zavolal Bartona, aby mi ukázal, kde budem "pracovať."
Zaviedol ma do relatívne veľkého priestoru, kde bolo asi zo desať ďalších ľudí - väčšina behala okolo čohosi čudného - celé sa to evidentne točilo okolo záhadnej modrej kocky. Nevedela som, čo to má byť. No, ale zariadenie tu mali ozaj mimoriadne, v podstate to najnovšie, čo sa dalo zohnať. Na mňa tam čakal laptop, na aký som bola zvyknutá z práce.

Barton mi vysvetlil, že tí ostatní sú čosi ako vedci, takže pracovať so mnou nebudú a nemám sa do nich starať. Mojou úlohou je iba strážiť nás pred Shieldom. Vedela som, že časom budú chcieť aj niečo viac. Všetko som mu odkývala a hneď, ako vypadol som išla do kuchynky - konečne, ani si nepamätám, kedy som naposledy dva dni v kuse nejedla. Brrr.

Trvalo mi skoro celý týždeň, kým sa mi podarilo na Shield nepozorovane napojiť. Barton tam bol celú dobu so mnou a kontroloval, čo robím. Nejako musím poslať správu, lebo už sa z toho nevykrútim. Keď som si dávala pauzy na chodbe, videla som, že sa tadiaľ melie celkom dosť ľudí a občas niečo aj priniesli dnu a potom sa s tým tí desiati hrali. Čo to robia? Nebolo by asi od veci to zistiť.
Po pár dňoch som sa začala celkom obstojne nudiť. Pozorovala som, čo sa deje vedľa - kocke hovorili Tesseract a asi to bol nejaký super zdroj energie, ale ešte sa ho nenaučili používať. Žeby chceli postaviť elektráreň?


Našťastie som si pred pol rokom čítala dačo o Asgarde - pri príležitosti Thorovej návštevy. Veľa som si toho ale nepamätala, iba to, že Loki bude mať niečo okolo 1000 rokov. Pekné, správa sa akoby mal 25. Ktovie ako dlho tam u nich žijú. Ešte som zistila, že je to boh neplechy - to by celkom sedelo.

Nechápala som však, kde sa vzal tu? Omrzelo ho nebyť kráľom? To je možné, ale celkom mi to nesedelo - ctižiadostivý bol určite, ale utiecť zo svojho sveta a začať vojnu s jeho dajme tomu, že spojencom? Asi z neho doma nemajú práve radosť, keďže fungujú ako ochrancovia pokoja vo vesmíre. A keď som bola naposledy vonku medziplanetárnej vojne nič nenasvedčovalo. Asi ešte len niečo chystá a Shield o tom asi nejaké tušenie má, lebo inak by som tu nemusela byť ja. A to čo sa chystá, bude mať nejaký súvis s kockou. No a čo teraz s tým?

Stačí mi pol minúty bez dozoru, aby som im poslala správu. Vedia, že som v probléme, takže keď dostanú odo mňa mail, dajú si veľmi záležať na tom, zistiť odkiaľ prišiel. Chýba im isto aj Barton a asi ešte zopár ďalších agentov, počítam, že si teraz dávajú pozor, keby sa s nimi niekto chcel skontaktovať. No ale ako to spravím, keď je mi furt za zadkom?

Asi po týždni po mňa Loki poslal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 27. září 2014 v 19:14 | Reagovat

:-) Pěkné, zajímavě se to rozvijí. Text se čte fajn. Jen mám ještě takovou drobnost ohledně barvy pozadí pod komentáři - já tam vidím takovou tmavozelenou a to tmavé písmo není úplně ideální.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama