2. kapitola

22. září 2014 v 23:20 | Catie |  Unesená
"Slečna Raymondová", oslovil ma odkladajúc knihu a kývol hlavou smerom ku kreslu oproti : "Sadnite si." Hovoril to úplne pokojne, bez emócií, celé to bolo absurdné, vyzeralo to akoby som si s ním prišla pokecať na kávu. Ale nemala som dôvod ho neposlúchnuť, tak som sa posadila oproti nemu. Nečakala som kým sám začne, bola som naštvaná, všetko ma bolelo a chcela som vedieť, čo sa to deje. "Niečo by som od vás potreboval," pokračoval stále akoby sme boli nejakí starí známi. Vzkypel vo mne hnev z tak malej snahy o slušné správanie, ak sa o niečom takom dá vôbec hovoriť v súvislosti s únosom. "Viem, čo odo mňa chcete. Kto ste?" Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím, ale odpovedal mi. "Som Loki z Asgardu." No výborne, Asgard, živo si pamätám, že asi pred pol rokom sme riešili nejaký problém s týmto svetom a jeho meno poznám tiež - to on sem poslal Ničiteľa, aby zabil jeho brata a s ním zničil celé jedno mesto.
"Od agenta Bartona viem, že v SHIELDe pracujete ako jedna so správcov ich siete. A špecializujete sa na navigáciu pri akciách a lokalizáciu osôb. Mňa operácie SHIELDu teraz celkom zaujímajú, takže vy mi v tom pomôžete."
To už som si domyslela aj sama. "To nespravím. Nemôžem a nechcem."
Doširoka sa usmial a odvetil: "Myslím, že ste dosť inteligentná na to, aby ste vedeli, že je úplne zbytočné, či mi chcete pomôcť alebo nie. Nakoniec mi aj tak vyhoviete len to bude stáť trochu viac času a bolesti. Verte mi, že tomu by som sa zo srdca rád vyhol," odvetil mi s predstieraným záujmom.
To je síce pekné, ale keď aj prežijem toto tu a dostanem sa na slobodu, budem mať čo robiť so SHIELDom, ktorý nie sú veľmi súcitní, keď príde na vlastizradu. No, ale asi by som mala riešiť problémy jeden za druhým a toto je momentálne číslo jeden.
"A pre čo to robíte?", nepočítala som s odpoveďou, ale bola to možno jedna z mála možností sa ho to spýtať.
"Pre moc, to hádam dokážete pochopiť."
"A nad čím?"
"Nad všetkým."
"Prečo práve nad Zemou?"
"A prečo nie? Je to jednoduché a navyše váš svet len volá po ovládnutí. Pozrite sa na seba - nechcete sa rozhodnúť, najradšej by ste boli, keby to niekto urobil za vás. Zvažujete tisíce pre a proti, aj keď to nemá význam. Sloboda je vám iba na obtiaž. A nehovorím iba o tomto okamihu, zažili ste takých vo svojom živote určite veľa."
"A vy by ste rozhodovali za nás a robili by ste nám tak službu ..."
" Vládol by som vám ako zhovievavý boh", hovoril netrpezlivo.
"Tak buďte zhovievavý ku mne a dovoľte mi povedať nie."
"Vy ste ma nepočúvali?"
"Jasné, takže nemám na výber, to mi chcete povedať celú dobu."
"Do zajtra si to môžete v pokoji rozmyslieť," odvetil s hravým úsmevom.Vlastne nepôsobil ako vyslovený zloduch, bol len akoby výmyselný ... , a bezohľadný.
"Nikto vás nebude strážiť, ale ak už ste zvažovali možnosť úteku, vedzte už teraz, že je to nad vaše sily a zomriete hneď pri tom prvom", oznámil mi s nenúteným úsmevom a ešte dodal -" chcem vám iba ušetriť čas strávený úvahami nad tým, či sa o to vôbec pokúšať."
Predo dvermi už čakal Bartona odviedol ma naspäť.
Hneď ako sa za mnou zavreli dvere mi začalo postupne dochádzať, že to čo sa deje, je skutočnosť a uvedomila som si hroziace nebezpečenstvo - doteraz som to podceňovala, brala som to ako hru, ako sen. Sadla som si na posteľ a skrútila sa do klbka, bola mi zima, ruka ma stále bolela a niekde v kútiku mysle som si spomenula, že som riadne vyhladnutá. Nejakú chvíľu som len tak ležala a premýšľala nad všetkými možnými scenármi, ale našťastie to netrvalo dlho a upokojila som sa. "Takže Loki odo mňa žiada zradu, ak to urobím a prežijem to tu, tak ma veľmi pekná budúcnosť naspäť doma nečaká. Ale ak odmietnem, môžem sa s budúcnosťou rozlúčiť už zajtra." Bola som už v podstate rozhodnutá, ale hanbila som sa, že som kapitulovala tak ľahko. Keď som nad čímsi podobným premýšľala iba hypoteticky, nikdy som sa predsa nevzdala. Chcela som sa držať svojich zásad za hocijakú cenu. Ale keď už som sa v tej situácií ocitla, prišlo mi to hlúpe. Od Bartona vedia, že ma potrebujú a to čo im môžem dať ja, nemôže nikto iný. Zabiť ma teda nemôžu a ja som nebola v shielde sedem rokov s klapkami na očiach. Viem, že nakoniec spolupracoval každý. Aj ten najväčší magorsa nakoniec podvolil. Ja isto nebudem výnimkou, tak na čo by som to mala podstupovať. Ale nie, veď je to trápne vzdať sa len tak. Nemohla by som trebárs aspoň skúsiť to vydržať a vzdať to až potom? To by bolo dôstojnejšie - tak som si to predsa vždy predstavovala. ...Tisíce pre a proti - tak o tom hovoril. Rozhodovanie je fakt strašná vec, ale to ako to poníma on je šialené. Čo budem robiť? Au, au auuu - zrazu ma hrozne pichlo v ramene. Musím mu pomôcť, iná možnosť neexistuje. Ak sa bude dať nejako ho oslabím, záleží na tom, kto ma bude kontrolovať a ako bude rozumieť tomu, čo robím.Áno, tak to spravím, aspoň si tak sama pred sebou môžem ospravedlniť prečo som kapitulovala tak rýchlo. Ale teraz sa musím vyspať, som strašne unavená. Ale bola som hrozne smädná - možno z toho som taká unavená. Dotackala som sa k umývadlu a napila som sa z kohútika, bola som sama prekvapená, aká som bola smädná. Potom som sa už len zvalila na posteľ a zaspala som ako drevo.
Dlho mi to ale nevydržalo, snívali sa mi hrozné blbosti, stále som sa budila a prehadzovala sa. Chcela som vstať a ísť sa opláchnuť studenou vodou alebo sa len na chvíľku prejsť a zbaviť sa tých šialených snov, ale akosi som sa nemohla prinútiť postaviť sa a ísť. Zaregistrovala som, že niekto vošiel dnu a čosi po mne chcel. Bola som príliš prispatá, aby som sa zmohla na odpoveď, len som sa pretočila na druhý bok. Potom mnou ten otravný tvor zatriasol, to ma prebralo a fakt som chcela vstať, ale nedalo sa - bolo to silnejšie než ja. Našťastie mu to stačilo a odišiel. Presne preto si nastavujem budík aspoň 15 minút dopredu.

Dlho som si však pokoj neužila, za chvíľu prišiel zase a ešte s niekým ďalším. Vytušilasom, že sa asi niečo deje, pozrela som sa ich smerom - stál tam Loki. Niežeby som z neho mala nahnané, ale aj tak som sa rozhodla vyliezť. Keď som sa o to ale snažila, začala som si neznesiteľne intenzívne uvedomovať, že s tou rukou asi nebude všetko v poriadku. Bolela ma ako blázon a celá bola napuchnutá. Chcelo sa mi revať alebo nadávať a točila sa mi hlava. Loki ku mne pribehol a krátko mi siahol na čelo, hneď na to ma pridvihol a dal naspäť ležať. Potom mi dal z ramena dole obväzy. Oooch, vyzeralo to hnusne, zavrela som oči, nemohla som sa na to dívať, to bolo asi to najlepšie, čo som mohla v tej chvíli urobiť. Na ranu som videla iba chvíľku, ale videla som, že je žltá a čímsi naliata. No, nie som doktor, ale takto to asi vyzerať nemalo. Lokimu sa to asi tiež moc nepáčilo, lebo na toho druhého hneď naštvane vyštekol, aby mu zohnal tých dvoch. Nevedela som koho. "Hneď sa vrátim", pošepol a už ho nebolo. O minútu bol naspäť, niečo držal v ruke. "Chvíľu sa vydržte nehýbať, bude to bolieť." Bála som sa tej veci, čo držal v ruke mimo môj dohľad, ale iba som prikývla a zhlboka sa nadýchla. Sústredila som sa na jeho tvár a rozhodla sa odosobniť od všetkého, čo sa bude ďalej diať. Zovrel mi lakeť a potom sa zablyslo ostrie, ja som to tušila, zavrela som oči a za okamih som zacítila ostrú, odpornú bolesť. Hrýzla som si pery a bola som celá napnutá, aby som sa udržala nekričať. Pozrela som sa na ruku - niečo z nej vytieklo, dúfala som, že už je koniec. Prešla som pohľadom naňho, ale netváril sa akoby už bol hotový. Namočil si do čohosi prsty a prešiel mi nimi priamo do rany. Zvreskla som a ani som nevedela ako sa mi noha dala do pohybu a zasiahla ho do brady. To ho na chvíľku zastavilo, ako sa tváril som nevidela, nemala som na to v mysli priestor. Rozhodne ho to teda neodradilo. Presunul sa viac nado mňa, kolenom mi pritlačil obe nohy k posteli a pokračoval. Teraz mi už nohou akurát trhalo, ale pohnúť som ňou nemohla. Už neviem, čo bolo ďalej, lebo moje telo sa nado mnou zľutovalo a konečne mi vypovedalo vedomie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kitikara Kitikara | Web | 25. září 2014 v 21:07 | Reagovat

Fajn, radost z nového dílu mám. Zatím slibný rozjezd, docela mě to baví a slovenštinu mám taky ráda. Jen bych poprosila o trochu lepší odstavce nebo nějaké mezery, nečte se to takhle úplně pohodlně, ale to je detail. Jinak, psaní vás dost bavilo?

2 tales-of-midgard tales-of-midgard | Web | 26. září 2014 v 19:40 | Reagovat

Jeee, super, že sa ti to lúbi :) Fajn, porobím tam odstavce - diky, ze si to navrhla, lebo ja nejak ešte dizajn nedávam :)  No, psaní nás bavilo hodně, písavali sme väčšinou obidve naraz a potom sme to po sebe čítali. Je to hrozne fajn,keď sa o tom môžeš s niekým baviť. Keby sem na to sama, tak asi dlho nepíšem. Ale teda rozpísať sa dosť trvalo, bolo to tak pol strany-strana za deň. Teraz som už dlho nemala čas, ale chystám sa zase niečo napísať, lebo mi to do mesiaca dojde. Dobre, idem sem hodiť ďalšiu časť :)

3 Tamten Loki Tamten Loki | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 8:23 | Reagovat

Rozjíždí se to vážně pěkně. Chudák Loki, pořídit si rozbitý nástroj... měl by to reklamovat :-D

4 Fame Fox Fame Fox | Web | 30. prosince 2014 v 22:27 | Reagovat

No teda teda! Ako by som len začala...
Dokázala som si celkom perfektne prestaviť tú záverečnú scénu- ale fakt. MA to priam tak dobre pobavilo a zostala som v strehu, len aby mi nič neušlo! :)
Je fakt, že akosi mi ušiel fakt, že neviem ako tá dievčina vyzerá, čož teda je také 1. fajjn- domyslím si koho chcem 2. strašne to tam chýba a potom to stráca také to svoje čaro. Nevadí.
Trošku by som chcela viac detailov, ale fajn, tá druhá polovica to perfektne zachránila.
Podstatné je, že ma to baví a chce sa mi to čítať a páči sa mi to. :D :)

5 tales-of-midgard tales-of-midgard | 4. ledna 2015 v 20:25 | Reagovat

Diky :) a k tomu výzoru - ja som ho tam pôvodne aj chcela dať, ale na začiatku som nevedela, ako by mala vyzerať. A navyše si myslím, že každá za seba najlepšie vie, ako chce, aby vyzerala :D Nechávam na vašej fantázií :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama